Politici z Kresťanskodemokratického hnutia si zasluhujú absolutórium z dvoch dôvodov. Prvým je zatiahnutie politiky na hlbočinu. Otázky života a smrti, slobody a práva sú tie, ktoré možno pojať pod pojem politická hlbočina. Práve v tejto hlbine sa odohráva skutočný boj skutočných ideí, názorov, presvedčení. Tu je možnosť načrieť múdrosti, skúseností a nadhľadu, všetko nevyhnutných atribútov politiky. Razancia s akou povedali dosť plytčine po ostatné roky predstieraného "politického boja" je dych berúca. Politikou určite nie je jarmočné dojednávanie o výške ceny za letisko, lokomotívy, kúpele či železiarne, naťahovanie sa o výšku kapitol rozpočtu, plamenné reči o výške dani z príjmu, poplatku u lekára a stavbe divadla. K týmto témam politici nemajú čo povedať, pretože im z princípu nerozumia a pretože patria výlučne do debaty ekonómov. Nie je ňou ani chvastanie sa počtom vytvorených pracovných miest, kilometrov diaľnic, výškou deficitu, percent hospodárskeho rastu či počtom realizovaných reforiem. Nie, nič z toho. Všetky spomenuté referencie si dokážu občania obslúžiť omnoho spoľahlivejšie ako to pre nich „robia“ „politici“. Žiaľ, práve tieto témy vytvárali nepriehľadnú oponu, akúsi hustú hmlu pseudopolitického boja pred skutočnými a fundamentálnymi otázkami života spoločnosti. Tu sa zapáčilo čľapkať sa slovenským „politikom“ a tváriť sa pri tom nadute za to že „pracujú“ pre občana do úmoru. Skutočne, v histórii samostatného Slovenska nikto doposiaľ nepredostrel tak jasne tak ťažké otázky o živote, slobode, princípoch, svetonázore, ktoré možno vnímať ako skutočne politické. Jedine oni môžu priniesť skutočný stret fundamentálnych pohľadov na svet, boj z ktorého sa rodí nové, presvedčivé, pravdivé. Žiadne obrusovanie hrán, politická korektnosť, strach pred čímsi, hľadanie kompromisov a bezpečno vody siahajúcej po kolená. Nie prekvapením, ale potvrdením štandardnosti je, že Zmluvu o výhrade svedomia prinieslo práve KDH. Bez hlbších politologických rozborov, s určitosťou, jediná štandardná politická strana na politickom nebi Slovenska. Živná pôda skutočnej politiky v mori oportunistických, chytráckych, populistických až nebezpečných zoskupení babrákov, ktorí ani len netušia, ktorým smerom sa na tú hlbinu odráža.
Druhým, rovnako silným činom, je akt ich samotného odchodu z vlády umocnení vzdania sa postu predsedu parlamentu. Hovoria tým nám všetkým, že viac ako za privatizačnými príjmami a ich postami stoja za svojim názorom a presvedčením. Nevídané, na slovenské pomery šokujúce. Obrat v politickom myslení tak radikálny, že Slovensko už viac nebude rovnaké. Príklad ľudskej odvahy, zodpovednosti za svoje činy, pevného postoja odvodeného od fundamentálnych princípov z miest ku ktorým vzhliada celý národ a kde by mali byť primárne generované. Ukázali, že to myslia vážne, že nechcú iba čeriť politickú scénu ďalšou z nekonečných káuz vydávaných za zodpovednú politiku, získavať viac priestoru v médiách, že im nejde o kupčenie a násobenie výhod, že nemajú obavu, že čo robia tomu veria a rozumejú natoľko, že zo svojich pozícií neustúpia ani o milimeter. Čert vezmi vládu, čert vezmi 0,20 SKK/EUR, čert vezmi ministerské kreslá. Nech bude ďalší vývoj akýkoľvek, nič to nemení na fakte, že príčinou jeho pohybu bolo správne a principiálne konanie, najdôležitejšie porevolučné reformované politické gesto skutočne slobodého konania. Niet minulosti ani budúcnosti, iba večné teraz, ono jediné sa počíta. Práve teraz, najviac reformní politici, tí z KDH, ukázali morálny kredit na Slovensku jakživ nevidený.
